Prvý človek

Pred päťdesiatimi rokmi sa pol miliarda ľudí tlačila pri televízoroch, aby v priamom prenose sledovali pristátie posádky Apolla 11 na Mesiaci. Krátko nato astronaut Neil Armstrong vyslovil slávnu vetu „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ a počin, ktorý sa stal možno najodvážnejšou výpravou od plavby Kryštofa Kolumbusa, bol týmto úspešne zakončený. Rovnako fascinujúca, bola aj éra, ktorá tomuto letu predchádzala, a životný príbeh človeka, ktorý dostal to privilégium urobiť na Mesiaci prvý „ľudský“ krok. Príbeh Prvého človeka začína v roku 1962, keď Niel Armstrong začal pracovať ako pilot pre NASA a kedy sa musel vyrovnať s osobnou tragédiou, smrťou dvojročnej dcéry na nevyliečiteľnú chorobu. Pre prácu, ktorá predstavovala permanentné dotyky so smrťou si ťažko mohli v NASA vybrať vhodnejšieho kandidáta. Armstrong nie je vesmírny kovboj, ktorý by riziko podstupoval dobrovoľne a s frajerským nadhľadom, na druhú stranu ani nepanikári v situáciách, keď mu ide o život. Jeho základným charakterovým rysom je pokoj. Pokoj vo chvíli, keď sa v skúšobnom module rúti k zemi voľným pádom, pokoj, keď odpovedá synovi na otázku, či sa z misie vráti späť, pokoj vo chvíli, keď robí onen historicky prvý krok. Protiváhou tomuto pokoju je absolútny stres jeho ženy (Claire Foy) a jej vnútorné drama, s akou prežíva jeho každý úspech, a možnosť, že sa už nikdy nevráti. (Oficiálny text distribútora)