Hudba, film

Jadrom tohto majstrovského eliptického rozprávania je mýtus o Oidipovi, v ktorom každý, aj ten najmenší detail môže, ale nemusí niečo symbolizovať. Tento film nás zavedie z gréckych hôr a pláží na berlínske jazerá a prenesie nás z 80. rokov minulého storočia do súčasnosti. V tomto období možno s istotou identifikovať len jeden časový úsek: rok 2006 (s majstrovstvami sveta vo futbale a dvoma minútami, ktoré rozhodli o víťazstve Talianska). Jednej noci sa pred búrkou zachráni novorodenec, ktorého sa ujme záchranár Elias so svojou ženou a dá mu meno Jon. Ako mladý muž je Jon napadnutý a nechtiac spôsobí útočníkovu smrť. Obeťou nie je nikto iný ako... Vo väzení sa Jon zblíži s dozorkyňou Irou a začne s ňou milostný vzťah. Z gramofónu hrá baroková hudba: v playliste sú skladby od Monteverdiho, Bacha, Pergolesiho. Estetika tejto hudby sa stáva vodiacim princípom celého filmu, na prvý pohľad jasne a konkrétne reflektuje udalosti, ale nakoniec tajomne a abstraktne, príznačne stroho. Angela Schanelec v barokovo-postmodernom filme uplatňuje poznatky z teórie afektu a teórie hudobných figúr. Návyková intelektuálno-zmyslová výzva, ktorá nám umožňuje vidieť, aj keď sme slepí. (Oficiálny text distribútora)