Nájsť niekoho, kto nepozná meno, či podobizeň slávneho latinsko-amerického revolucionára by asi nebolo jednoduché. Do novodobej histórie sa zapísal ako marxistický burič a kontroverzná postava histórie viacerých štátoch strednej či južnej Ameriky a Afriky. Aj keď revolúcie už dávno odzneli, jeho tvár je jedným z notoricky známych symbolov rebelie a revolucionárstva v modernom svete. 

Už ako mladý argentínsky lekár, bol Ernesto “Che” Guevara okrem iného aj vášnivým cestovateľom. Na svojich cestách po Latinskej Amerike bol svedkom chudoby, hladomoru, chorôb, ale aj revolučných ťažení. To výrazne prispelo k jeho radikalizácii, sklonu k marxistickým myšlienkam a sformovalo jeho protiamerické postoje. Chýbal mu však podnet, ktorý by ho priviedol na cestu revolucionára. Ten prišiel v polovici 50tych rokov, keď pôsobil ako lekár – alergológ v Mexiku. Vtedy sa zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, s ktorým ho rýchlo zblížili spoločné názory na sociálne otázky a americký imperializmus. Che Guevara príliš neváhal a s nadšením sa pridal ku Castrovmu ťaženiu proti kubánskemu diktárorovi Fulgenciovi Batistovi. 

Zbohom zbraniam

Revolúcia na Kube trvala viac ako dva roky a po jej úspechu vyhupla ešte stále mladého Che Guevaru do sveta politiky a ekonómie. Zastával viaceré dôležité posty v kubánskej vláde, kde mohol naplno uplatňovať svoje ľavicové cítenie. Podieľal sa na agrárnej a ekonomickej reforme, jeho meno sa spomína aj v súvislosti so zbližovaním vzťahov s vtedajším Sovietskym zväzom. Historici mu pripisujú aj výrazné zásluhy na zvyšovaní gramotnosti obyvateľstva a bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

Večný revolucionár

Zdá sa však, že v Ernestovi revolucionár len driemal a k životu sa vrátil v polovici 60tych rokov. Opustil všetky svoje posty v kubánskej vláde, stiahol sa z verejného života, aby sa mohol naplno venovať svojim revolučným aktivitám. Svoju pozornosť tentoraz zameral na Afriku. Po neúspešnom pokuse o zvrhnutie režimu v Belgickom Kongu nejaký čas cestoval po svete. 

Niekoľko mesiacov strávil aj vo vtedajšom Československu, kde údajne v utajení býval v obci Ládví v blízkosti Prahy. Možno práve tu snoval plány na ozbrojený prevrat v Bolívii, ktorý sa mu napokon stal osudným. V októbri 1967 počas bojov s bolívijskou armádou Che Guevaru zajali a o deň na to, na príkaz samotného bolívijského prezidenta aj popravili. Pozostatky slávneho revolucionára pochovali na tajnom mieste v neoznačenom hrobe. Po tridsiatich rokoch boli Che Guevarove pozostatky nájdené a prevezené na Kubu, kde boli s veľkou pompou uložené do zeme.

Tvár ktorú poznáte

Tu by sa príbeh jednej z najkontroverznejších postáv modernej histórie mohol skončiť. Ale tak tomu nie je. Che Guevara sa stal symbolom revolucionárstva a dodnes je v niektorých krajinách Latinskej Ameriky, ale aj ľavicovými rebelmi po celom svete, považovaný za ikonickú postavu. Síce nežijeme v revolučných časoch, ale pre mnohých je postava Che Guevaru symbolom revolucionára-štvanca, idealistu, muža, ktorý chce zomrieť za vec, ktorej verí. Jeho slávna podobizeň, ktorú odfotografoval Alberto Korda v roku 1960, známu aj ako Guerrilleco Heroico a jej karikatúra v retro štýle, sa stala jedným zo symbolov pop kultúry. Aj 45 rokov po jeho smrti sa tak stretávame s jeho obrazom v bežnom živote, v umení, v reklamách, stal sa tvárou revolúcií, propagandy, ľudia ho nosia na tričkách, mnohí si ho nechajú dokonca vytetovať.

Samozrejme, jeho postavu nemohli obísť ani filmový tvorcovia, ktorí sa k zobrazeniu tejto kontroverznej postavy latinsko-amerických dejín často vracajú. Posledným z nich je oceňovaný „Che“. Vznikol pod režisérskou taktovkou oscarového Stevena Soderbergha (Sex, lži a video; Ocean Eleven; Traffic; Erin Brockovich; Solaris...) a v hlavnej roli s Beniciom Del Torom. Ten za rolu Che Guevaru získal hlavnú cenu za najlepší mužský herecký výkon na filmovom festivale v Cannes v roku 2008. Dvojdielny film „Che“ si môžete pozrieť 18. a 25. júna na filmovom kanále Filmbox Plus.