Letopis

Fotograf a režisér Martin Kollar nám v tejto filozofujúcej eseji predostiera obraz sveta v jeho horizontálnych aj vertikálnych významoch. Je talentovaným pozorovateľom malých každodenných výjavov. Vidí ich originálnou surreálnou optikou s jemnou dávkou humoru. Medzi dvoma typizovanými dedinskými domčekmi je zaseknutá obrovská snehová socha Krista, ktorú pílkou dôkladne opracúva muž na rebríku. Kollár sa pohybuje medzi obrazmi krajiny vo všetkých ročných obdobiach a situuje do nich človeka pracujúceho i odpočívajúceho, činorodého i traumatizovaného chorobami. Vzájomná interakcia je deštruktívna a vzápätí konštruktívna. Vidíme znečistené rieky aj ľudí, ktorí sa snažia o nápravu, absurdné stavebné kolosy aj búracie práce, covidové prázdno, armádne cvičenie aj žatevné práce. Je to vizuálna meditácia o stave našej prítomnosti v krajine, kde sa všetko začína i končí. (Oficiálny text distribútora)