Krásne dni v Aranjuez, film

Krásny letný deň. Záhrada. Terasa. Muž a žena sedí pri stole pod stromami, okolo nich prúdi ľahký, letný vánok. V nekonečnej diaľke sa rysuje silueta Paríža. Rozhovor začína. Medzi ženou a mužom križujú otázky i odpovede. O sexuálnych skúsenostiach, o detstve a spomienkach, o podstate rokov, o rozdieloch medzi mužom a ženou, medzi ženskou perspektívou a mužským vnímaním. V dome priliehajúcim k terase sedí spisovateľ predstavujúci si tento dialóg a píše. Alebo je to naopak? Je možné, že mu v skutočnosti dvojica z terasy diktuje tento dlhý, záverečný rozhovor medzi mužom a ženou a Nick Cave mu k tomu hrá na piano?